CZ ECAV Veľké Leváre

História

Dejiny školstva vo Veľkých Levároch


Do roku 1520 poznáme na území Slovenska len asi 50 škôl. Existovali pri cirkevných inštitúciách v mestách. V 16. storočí vznikali prvé dedinské školy. Veľký nárast počtu škôl nastal po trnavskej synode v roku 1560, na ktorej bolo nariadené, aby sa pri každej fare zriadila aj škola. Koncom 16. storočia bolo tak na Slovensku už asi 500 škôl. Správy o škole vo Veľkých Levároch v tomto období ešte nemáme. To však len znamená, že tu neexistovala samostatná budova školy a nie že by sa nevyučovalo. Dedinskí učitelia okrem vyučovania boli aj organistami, viedli spevokol, starali sa o zvonenie v kostole a podobne. Chlapci aj dievčatá sa spolu učili len v najnižšej triede, vo vyšších pokračovali už len chlapci. V 16. storočí začali vznikať i protestantské školy. Vieme, že vo Veľkých Levároch vznikla evanjelická škola asi na prelome 16. a 17. storočia. A práve o evanjelickom učiteľovi existuje najstaršia písomná zmienka z roku 1611. V roku 1634 pochádzal evanjelický učiteľ z Moravy a učil asi 20 detí. Táto škola fungovala do roku 1674. Veľké Leváre sú špecifické dosť veľkým počtom škôl. Od 17. storočia tu fungovala katolícka, evanjelická a habánska. (V 20. storočí pribudli viaceré ďalšie.)

Veľké reformné kroky v oblasti školstva podnikla Mária Terézia (1740 - 1780). V roku 1776 zriadila školské obvody a v roku 1777 vydala predpis Ratio educationis. Deti chodili do škôl od šiesteho roku, povinná školská dochádzka bola do dvanásteho roku, každý polrok sa konali verejné skúšky, zaviedli sa jednotné vysvedčenia s hodnotením jednotlivých predmetov, rodičia boli písomne informovaní o správaní svojich detí atď. Prázdniny boli v októbri, až Jozef II. (1780 - 1790) zaviedol letné prázdniny. Od toho času školstvo nebolo dominantou cirkví, ale štátu. Samozrejme, cirkevné školy nezanikli, ale kontroloval ich štát. Štátne školy boli konfesionálne zmiešané.

18. storočie


V roku 1760 postavili vo Veľkých Levároch budovu rímskokatolíckej ľudovej školy (dnes Pizzéria u Kozáka a Klub dôchodcov). Mala dve triedy (od roku 1912 tri), byt pre učiteľa a správcu školy a jednu izbu pre pomocného učiteľa, ďalej komoru, kuchyňu a maštaľ. Finančne školu podporovala miestna grófska rodina Koloničovcov. V roku 1785 si znovu zriadili školu aj evanjelici v priestoroch fary, kde vyučovali až do roku 1897 miestni farári. Samostatnú komunitu vo Veľkých Levároch tvorili habáni. Títo vyučovali svoje deti spoločne v jednom súkromnom dome podľa vlastných školských predpisov.

19. storočie


V roku 1806 vyšlo druhé Ratio educationis. Vylepšovalo vzdelávanie dievčat, zavádzalo samostatné dievčenské školy. Ďalšia veľká reforma prišla v roku 1868. Základným stupňom sa stali šesťtriedne ľudové školy s povinnou dochádzkou všetkých detí od 6 do 12 rokov. Potom dieťa išlo na strednú, meštiansku, odbornú alebo učňovskú školu. Najmä pre deti remeselníkov a obchodníkov slúžili meštianske školy - pre chlapcov šesťročné, pre dievčatá štvorročné. V roku 1891 boli v Uhorsku zavedené aj predškolské zariadenia: detské opatrovne, stále detské útulky, letné detské útulky. Od roku 1884 museli mať obce s viac ako 50 učňami zriadené učňovské školy. Od roku 1879 bola povinným vyučovacím jazykom na ľudových školách maďarčina. Napriek tomu sa vo Veľkých Levároch v katolíckej ľudovej škole vyučovalo po slovensky až do roku 1893.

V roku 1822 si vo Veľkých Levároch postavili vlastnú školu aj habáni. Mala jednu triedu a učiteľský byt. Chodilo do nej okolo 30 detí, mali vlastného učiteľa, vyučovalo sa po nemecky.

Rímskokatolícka ľudová škola bola v roku 1838 prestavaná. Podľa zachovaných záznamov ju v päťdesiatych rokoch 19. storočia navštevovalo 70 až 88 detí. V roku 1870 prešla spod zemepanskej správy do správy obce, ktorá ju na nátlak nového učiteľa Antona Paráka (vyučoval tu až do roku 1912) v roku 1874 rozsiahlejšie zrekonštruovala. Odvtedy má škridlicovú strechu.

V roku 1885 vedľa evanjelickej fary postavili novú budovu evanjelickej školy s jednou triedou a učiteľským bytom.

V roku 1896 zanikla habánska škola. Chlapci z nej prešli do katolíckej ľudovej školy a dievčatá do novovzniknutej dvojtriednej dievčenskej školy v kláštore Hubertinum.

20. storočie


Na začiatku 20. storočia existovala vo Veľkých Levároch aj židovská škola. Bola to jedna trieda pristavená k židovskej synagóge vedľa katolíckej fary, v ktorej sa učili náboženstvo a hebrejčinu aj žiaci z Malých Levár a Závodu. Škola zanikla v roku 1918.

Po vzniku ČSR v roku 1918 bolo treba zjednotiť školstvo na Slovensku a v Českých krajinách. Navyše na Slovensku bol nedostatok učiteľov, preto prichádzali českí. S tým však vznikali problémy s vyučovacím jazykom (českí učitelia prednášali po česky) a s náboženským a národným cítením žiakov a ich rodičov (českí učitelia cítili odpor voči katolicizmu a presadzovali husitskú tradíciu). Vo Veľkých Levároch tento problém nastal až o niekoľko rokov neskôr pri zriaďovaní meštianskej školy. Po roku 1918 boli školy povinné venovať sa vzdelávaniu aj mimo vyučovacích hodín. Konali sa rôzne zimné kurzy pre dospelých, divadlá, prednášky, besiedky, výlety, zakladali sa rodičovské združenia.

V roku 1919 zriadili vo Veľkých Levároch dvojtriednu učňovskú školu pre učňov z Veľkých a Malých Levár a Závodu. V školskom roku 1934/35 mala spolu 32 žiakov. Fungovala do roku 1939.

Pre deti z roľníckych rodín vznikla v roku 1924 ľudová hospodárska škola. Bola dvojtriedna a dôraz sa v nej kládol na vyučovanie praktických hospodárskych predmetov. V rokoch 1926 - 1928 bolo v nej vyučovanie prerušené a po jeho obnovení už bol o túto školu len malý záujem.

V roku 1922 bol vydaný tzv. malý školský zákon. Predĺžil školskú dochádzku na osem rokov, určil presný počet žiakov na jednu triedu, zvlášť prízvukoval vyučovanie občianskej náuky a pod.

V tom istom roku vo Veľkých Levároch vznikla aj štátna meštianska a ľudová škola (po predchádzajúcom neúspešnom pokuse v roku 1919), no spočiatku jej výučba prebiehala v súkromných domoch. Až o pár rokov neskôr (február 1928 - august 1929) postavili samostatnú budovu školy na mieste rybníčka nad kaštieľom. Meštianska škola sa síce do novej budovy presťahovala už v júni 1929, no k slávnostnému otvoreniu došlo 29. mája 1930. Prítomný bol súčasný minister školstva a národnej osvety Ivan Dérer, bývalý minister školstva a veľkolevársky rodák Anton Štefánek, prednosta referátu Ministerstva školstva Václav Maule, poslanec Milan Ivanka a ďalší významní činitelia. V roku 1930 do nej prešli aj žiaci z evanjelickej školy. Postupne bolo otvorených päť tried. V tridsiatych rokoch 20. storočia mala do 200 žiakov a 8 učiteľov.

V rokoch 1927 - 1930 bojovala o svoju existenciu chlapčenská katolícka ľudová škola, no napokon sa ju podarilo udržať a fungovala paralelne s meštianskou školou.