CZ ECAV Veľké Leváre

História

Ján Maliarik (7. 11. 1869 – 14. 7. 1946)


Významný slovenský evanjelický kňaz, teológ, humanista, filozof, teozof, sociológ, indológ, pacifista a intelektuál v jednej osobe. Ako kňaz pôsobil vo Veľkých Levároch, kde je aj pochovaný. Ján Maliarik sa významne angažoval v boji za svetový mier a celý život zasvätil myšlienke svetového zjednotenia na základe duchovných a morálnych základov.

Skromný evanjelický kňaz upútal na seba pozornosť 16. februára 1916, keď v prestávke opery Valkýra od Richarda Wágnera vystúpil na pódium Národného divadla v Prahe a predniesol proklamáciu \"Menom Božej Vôle\", v ktorej žiadal zastavenie všetkých vojnových akcií, nezmyselného vraždenia a utrpenia, a vyzval všetky bojujúce strany, aby si ako kresťania podali ruky v bratskej láske.

Vďaka svojim vplyvným priateľom, ku ktorým patril i Gándhí, Mahendra Pratap Radža, Tolstoj, Ingvar Sigurdsson, ale aj intelektuáli monarchie, bol internovaný vo vojenskej nemocnici v Kateřinkách. Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 ho nerehabilitovali, ale predčasne penzionovali, aby neprekážal mocným. Utiahol sa do Veľkých Levár na Záhorí, odkiaľ vstupoval do komunikácie s vládami sveta pomocou svojich filozofických diel a memorand. Nepoznal jazykové bariéry, lebo ovládal a komunikoval slovom i písmom v jedenástich jazykoch. V najťažšom jazyku sanskrte viedol korešpondenciu s Gándhím. Maliarik, vďaka svojim jazykovým znalostiam a váhu svojej osobnosti sprevádzal po Slovensku vtedy slávneho Julesa Verna, najmä po karpatských horách. Údajne práve z tejto cesty získal Jules Verne podkladový materiál pre svoju knihu Tajomný hrad v Karpatoch.

Ján Maliarik i napriek podrobnej bibliografii zostáva zabudnutou osobnosťou novodobých slovenských dejín. Je smutné, že Slovákov na ňu musel upozorniť český historik Otmar Doležal: \"Ján Maliarik vzešel z národa slovenského. Uprostřed něho žil a tvořil. Jeho myšlenkový odkaz patří však celému lidstvu. Domnívám se, že národ, který dal světu takového ducha, je přímo povinen jeho odkaz pečlivě uchovávat, pěstovat a šířit. Vždyť pracuje tím především pro sebe samého.\"

Ján Maliarik svoj idealizmus vysvetlil takto: „Ja len vždy o veľkých veciach snívať budem! Však nikdy nie nerozumne. Ja len vždy na veľkých a vznešených cieľoch pracovať budem! Však nikdy nie namysleno! Však nikdy nie vysoko myseľne-panovačno! Však nikdy nie hrabivo a ubíjavo! Nikdy a nikdy nie na úkor iných ľudských bratov: rovnako tak dietok Božích, ako aj ľud môj. Ja len vždy v otcovskej Láske ku VŠETKÝM a v svätej Múdrosti, ktorá kraľuje nado všetkým, pracovať a usilovať o ideály veľkolepé, o veci vznešené, o ciele vysoké. Veľmi vysoké!“

Ján Maliarik napísal 49 filozofických kníh a jeho poslednou prácou v roku 1938 bola \"Naliehavá výzva všetkým mocnostiam, najmä však japonskej vláde\", v ktorej v prorockých víziach presne predpovedal katastrofálne dôsledky výbojnosti nemeckého nacizmu, talianskeho fašizmu a japonského militarizmu, a to ako pre napadnuté národy, tak aj pre agresorov. Počas druhej svetovej vojny napísal Ján Maliarik otvorený list Adolfovi Hitlerovi a vyzval ho v ňom na ideologický súboj - palestru, počas ktorého by boli zastavené všetky vojnové akcie. Dostalo sa mu odpovedi v podobe dvoch atentátov, ktoré prežil a tesne po vojne umrel vo veku nedožitých 77 rokov.

Zdroj: int